Druhá najväčšia svetová ekonomika je tiež najväčším producentom
skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy. Čína sa zaviazala, že
do roku 2030 dosiahne maximum emisií uhlíka a do roku 2060 ich zníži na
nulu. V predchádzajúcich mesiacoch pritom prekonala niekoľko vĺn
extrémneho počasia, ktoré podľa vedcov zhoršuje práve zmena klímy.
Čína má v súčasnosti vo výstavbe zariadenia na výrobu elektriny z
obnoviteľných zdrojov s celkovou kapacitou 339 gigawattov (GW), z toho
159 GW veternej a 180 GW solárnej energie.
Toto číslo viac ako osemnásobne presahuje počet projektov v USA, kde sú
vo výstavbe obnoviteľné zdroje s kapacitou len 40 GW, uvádza správa.
Takmer dve tretiny veľkých veterných a solárnych elektrární vo výstavbe
na celom svete sa tak nachádza v Číne, kde rastúca kapacita
obnoviteľných zdrojov stlačila podiel výroby uhlia na nové minimá,
ukázal výskum Global Energy Monitor.
Momentálne sa však Čína do veľkej miery stále spolieha na silne
znečisťujúce uhoľné elektrárne, aby sa vyrovnala s prudkým nárastom
dopytu po energii. Kombinovaná kapacita veternej a slnečnej energie v
Číne však tento rok podľa správy predbehne výrobu elektriny z uhlia.
Čína vyrobila v máji 53 % svojej elektriny z uhlia, zatiaľ čo rekordných
44 % pochádzalo z nefosílnych palív. Podiel uhlia na výrobe elektriny
tak klesol zo 60 % v máji 2023.
Rozsiahla výstavba zariadení na výrobu obnoviteľnej energie v Pekingu
naráža však aj na určité problémy, ako je prenos elektriny vyrobenej v
odľahlých severozápadných regiónoch do hospodárskych a populačných
centier na východe.
Napriek tomu rýchle rozširovanie obnoviteľných zdrojov vzbudzuje nádej,
že emisie uhlíka v Číne dosiahnu vrchol skôr, ako sa očakávalo.